Krotiteľka využila krásny jesenný deň a vybrala sa na nevychodené chodníčky do lesa. Až také nevychodené, že trochu zablúdila a začala sa obávať, že už stretne iba ježibabu v jej perníkovej chalúpke.
Našťastie všetko dobre dopadlo a perníková chalúpka sa nekonala. Lenže na zamyslenie to bolo aj tak – kde sa vzal perník a chalúpka z neho postavená?
Mala som podozrenie, že to boli bratia Grimmovci, ktorí rozprávku o perníkovej chalúpke zachytili pre budúce generácie, no za ten svet som si nevedela spomenúť, ako sa táto rozprávka v nemčine volá.
Ona sa totiž táto rozprávka v iných jazykoch volá podľa mien hlavných hrdinov – v nemčine nevystupujú Janko a Marienka, lež „Hänsel a Gretel” – teda Janko a Grétka. Podobne v angličtine je Hansel a Gretel a vo švédčine napríklad Hans a Greta.
Náš perník zrejme pochádza z českého „peprník” – a „pepr” označovalo všeobecne korenie, ktoré sa do týchto koláčikov pridávalo. Vraj je perník synonymom medovníku – to posúdiť neviem, ja perníky ani medovníky nepečiem.
V nemčine je tiež množstvo označení – od „Pfefferkuchen” (korenistý koláčik, ako sa hovorí na východe Nemecka) cez Lebkuchen, až po Biber vo Švajčiarsku. A nezabúdajme na Honigkuchen, čo je vlastne medový koláč, čiže medovník a s ním sa spája pekný idióm – „grinsen wie ein Honigkuchenpferd” – teda byť vysmiaty ako medovníkový koník. U nás by sme povedali, že sa niekto usmieva ako mesiačik na hnoji.
V angličtine je medovník doslovne zázvorovým chlebom „gingerbread”, vo francúzštine koreneným chlebíkom „pain d’épices” a vo švédčine koreneným koláčom „pepparkaka”.
A perníková chalúpka?
Tá má v nemčine tiež viacero označení – Knusperhäuschen je chrumkavý domček a potom samozrejme aj Lebkuchenhäuschen a Pfefferkuchenhäuschen.
Po anglicky môžeme vraj použiť aj candy house (dom zo sladkostí).
A mojím najobľúbenejším je švédsky „pepparkakshus”.